Prisťahovalectvo a terorizmus sa naďalej považujú za najväčšie výzvy, ktorým EÚ čelí

Prisťahovalectvo a terorizmus sa naďalej považujú za najväčšie výzvy, ktorým EÚ čelí, aj keď na nepatrne nižšej úrovni ako pri poslednom prieskume z jari 2016. Podpora priorít a politík Európskej únie zostáva výrazná a od jari 2016 sa ešte zvýšila. To sú dva kľúčové výsledky posledného štandardného prieskumu Eurobarometra, ktoré boli uverejnené spolu s osobitným prieskumom Eurobarometra „Budúcnosť Európy“.

Prisťahovalectvo a terorizmus sa považujú za najväčšie výzvy, ktorým EÚ čelí:

Občania pri otázke, aké sú ich najväčšie obavy, aj naďalej najčastejšie poukazujú na prisťahovalectvo ako na problém, ktorému EÚ čelí (45 %, –3 percentuálne body od jari 2016). Druhým najčastejšie uvádzaným problémom zostáva terorizmus (32 %, –7) So značným odstupom za ním nasleduje hospodárska situácia (20 %, +1), stav verejných financií členských štátov (17 %, +1) a nezamestnanosť (16 %, +1). Prisťahovalectvo sa vníma ako problém číslo jeden pre EÚ vo všetkých členských štátoch s výnimkou Španielska a Portugalska.

Na úrovni jednotlivých krajín vzbudzujú najväčšie obavy nezamestnanosť (31 %, –2) a prisťahovalectvo (26 %, –2). Hospodárska situácia je na treťom mieste (19 %, nezmenené).

Podpora politických priorít Európskej komisie:

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom z jari 2016 sa podpora prioritných tém stanovených Európskou komisiou ďalej zvýšila.

– Pokiaľ ide o otázku migrácie, 69 % Európanov uvádza, že podporujú spoločnú európsku politiku v oblasti migrácie a 61 % má pozitívny názor, pokiaľ ide o migráciu ľudí z iných členských štátov EÚ. 56 % Európanov má však negatívny názor na prisťahovalectvo ľudí z krajín mimo EÚ.

– 81 % Európanov je za „voľný pohyb občanov EÚ, ktorí môžu žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ“. Voľný pohyb vo všetkých krajinách podporuje väčšina respondentov.

– Podpora eura sa mierne zvýšila (58 % v celej EÚ a 70 % v eurozóne).

– Pokiaľ ide o investície v rámci EÚ, 56 % Európanov súhlasí s tým, aby sa verejné finančné prostriedky používali na stimulovanie súkromných investícií na úrovni EÚ.

Dôvera v EÚ je vyššia než dôvera v národné vlády. Občianstvo EÚ stojí na pevných základoch.

Pozitívny trend zaznamenaný v prieskume z jari 2016 pokračuje, dôvera v EÚ sa zvýšila na 36 % (nárast z 33 %). Zvýšila sa aj dôvera v národné parlamenty a vlády, zostáva však pod úrovňou dôvery v EÚ.

38 % Európanov má neutrálny obraz EÚ a tento percentuálny podiel zostal nezmenený od jari 2015. Pozitívny obraz EÚ získal určitú podporu (35 %), zatiaľ čo negatívny obraz klesol (25 %).

Štyria z desiatich Európanov sa domnievajú, že ich hlas má v EÚ váhu, čo je iba mierne pod vrcholom 42 % zaznamenaným na jar 2014 a na jar 2015.

67 % Európanov sa cíti byť občanmi EÚ.

Informovanosť o programe Erasmus od roku 2009 výrazne vzrástla: v súčasnosti o ňom počula viac ako polovica Európanov. Veľká väčšina Európanov (86 %) má pozitívny obraz o tomto programe. Aj keď sa informovanosť o tomto programe medzi jednotlivými krajinami značne odlišuje, Erasmus považuje za pozitívny signál veľká väčšina obyvateľstva vo všetkých členských štátoch.

Rímsku zmluvu vníma ako pozitívnu udalosť v dejinách Európy 69 % Európanov. Tento názor zastáva väčšina respondentov vo všetkých členských štátoch.

Prieskum Budúcnosť Európy: dve tretiny Európanov vnímajú EÚ ako miesto stability v nepokojnom svete.

 66 % Európanov súhlasí s  názorom, že EÚ je miesto stability v nepokojnom svete. Tento názor zastáva väčšina respondentov vo všetkých členských štátoch.

60 % Európanov si myslí, že európsky projekt ponúka mladým ľuďom v Európe vyhliadky do budúcnosti.

82 % Európanov súhlasí s názorom, že trhové hospodárstvo by malo ísť ruka v ruke s vysokou úrovňou sociálnej ochrany.

Viac ako šesť z desiatich Európanov si myslí, že by sa malo viac rozhodovať na európskej úrovni, a to v mnohých oblastiach. Osem z desiatich uviedlo, že k týmto oblastiam patrí „boj proti terorizmu“ a „podpora demokracie a mieru“ (80 % v obidvoch oblastiach); viac ako sedem z desiatich má rovnaký názor na oblasť „ochrany životného prostredia“ (77 %), „podpory rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami“ (73 %), ako aj na „riešenie otázky migrácie z krajín mimo EÚ“ (71 %).

Súvislosti

Jesenný štandardný prieskum Eurobarometra 2016 sa uskutočnil prostredníctvom osobných pohovorov v období od 3. do 16. novembra 2016. V rámci prieskumu bolo oslovených celkovo 32 896 respondentov z jednotlivých členských štátov EÚ a kandidátskych krajín.

Osobitný prieskum Eurobarometer 451 „Budúcnosť Európy“ sa uskutočnil prostredníctvom osobných pohovorov v období od 24. septembra do 3. októbra 2016. Na prieskume sa zúčastnilo celkovo 27 768 ľudí z členských štátov EÚ.