EuropskeNoviny.sk
Udržateľné financovanie krajín s nízkym príjmov, ako aj rovnosť príležitostí a postavenie žien v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie boli hlavnými témami zasadnutia ministrov členských štátov EÚ pre rozvojovú spoluprácu, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 23. novembra 2020 formou videokonferencie. Slovenskú republiku na zasadnutí rozvojového segmentu Rady pre zahraničné veci zastupovala štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ingrid Brocková.
V rámci diskusie o rodovej rovnosti štátna tajomníčka konštatovala, že „pandémia ochorenia COVID-19 prehlbuje všetky existujúce druhy nerovností, a ženy a dievčatá sú jej hospodárskymi následkami obzvlášť negatívne zasiahnuté. Posilnenie postavenia dievčat a žien na celom svete preto nie je v našich časoch možnosťou, ale povinnosťou. Rovnaké príležitosti pre všetkých ľudí bez rozdielu je základom pre udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a predpokladom pre prosperujúce a mierové spoločenstvá.“ EÚ by podľa štátnej tajomníčky mala ísť v tomto smere príkladom a zvýšiť podiel žien vo vedúcich pozíciách v rámci európskych štruktúr. Štátna tajomníčka poukázala aj na úlohu žien pri riešení a predchádzanú konfliktov a v post-konfliktnej obnove, pričom partnerov informovala o prijatí Národného akčného plánu SR na roky 2020 – 2025 týkajúceho sa zaručenia práv a reflektovania špecifických potrieb žien a dievčat vo všetkých iniciatívach a aktivitách SR v oblasti mieru a bezpečnosti.
Cieľom diskusie o udržateľnom financovaní bolo vyhodnotiť možnosti multilaterálnej spolupráce v oblasti znižovania a reštrukturalizácie dlhu najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín v snahe zabrániť ich cyklickému nadmernému zadlžovaniu. Ministri sa zhodli na potrebe užšej koordinácie medzi EÚ, Medzinárodným menovým fondom (MMF), Svetovou bankou a ďalšími relevantnými aktérmi. Štátna tajomníčka I. Brocková vysoko ocenila prácu MMF aj doterajšie aktivity skupiny G20 a tzv. Parížskeho klubu zamerané na pozastavenie dlhovej služby a vytvorenie spoločného rámca pre zaobchádzanie s dlhmi. „Pridanú hodnotu EÚ a jej členských štátov vidím najmä v presadzovaní toho, aby fiškálny priestor vzniknutý vďaka odpusteným či reštrukturalizovaným dlhom využili krajiny s nízkym príjmom na zelenú a udržateľnú obnovu. Je potrebné nájsť také dlhodobé riešenie, ktoré bude mobilizovať investície do udržateľného rozvoja najchudobnejších krajín,“ vyhlásila štátna tajomníčka.
Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a komisárka pre medzinárodné partnerstvá Jutta Urpilainen informovali účastníkov zasadnutia aj o aktuálnom stave rokovaní o novej zmluve o spolupráci medzi EÚ a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria, keďže platnosť súčasnej dohody z Cotonou skončí na konci roku 2020. Ministrov tiež oboznámili s vývojom rokovaní o novom Nástroji pre susedstvo, rozvojovú a medzinárodnú spoluprácu (NDICI), ktorý bude tvoriť základný pilier pre presadzovanie hodnôt a záujmov Únie vo svete v rokoch 2021 až 2027. Ministri sa tiež dotkli témy rozvojovej spolupráce v Tanzánii v kontexte politického vývoja v krajine v nadväznosti na nedávne voľby.
