EuropskeNoviny.sk
Nový predpis EÚ zvýši záchyt CO2 pri využívaní pôdy a lesnom hospodárstve a umožní tak znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ v roku 2030 až o 57 % v porovnaní s rokom 1990.
Parlament dnes pomerom hlasov 479 za, 97 proti a 43 sa zdržalo hlasovania schválil revíziu nariadenia o využívaní pôdy, zmene vo využívaní pôdy a lesnom hospodárstve (LULUCF), v ktorej sa navrhuje zvýšenie prirodzeného záchytu uhlíka, vďaka čomu by sa EÚ mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Výsledkom by malo byť aj zvýšenie biologickej rozmanitosti v súlade s Európskou zelenou dohodou.
Ciele EÚ aj vnútroštátne ciele do roku 2030 zvýšia záchyt uhlíka
Cieľ EÚ do roku 2030 pre čisté odstránené emisie skleníkových plynov v sektore využívania pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva sa bude pohybovať na úrovni 310 miliónov ton ekvivalentu CO2, čo je približne o 15 % viac ako v súčasnosti. To by znamenalo zníženie emisií v celej EÚ do roku 2030 o približne 57 % namiesto 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Všetky členské štáty budú mať stanované vnútroštátne záväzné ciele na obdobie do roku 2030 týkajúce sa emisií skleníkových plynov a ich odstraňovania v sektore LULUCF, vychádzajúc z aktuálnych úrovní odstraňovania a z potenciálu toto odstraňovanie naďalej zvyšovať. Súčasné pravidlá zostanú v platnosti do roku 2025. Členské štáty budú musieť v tomto období zabezpečiť, aby emisie v sektore LULUCF neprekročili zachytené množstvo. Od roku 2026 sa záväzné ročné ciele krajín EÚ nahradia štvorročným rozpočtom na obdobie 2026 – 2029.
Riadenie, flexibilita a monitorovanie
Členské štáty môžu nakupovať alebo predávať kredity za odstraňovanie emisií, ktoré im boli pridelené podľa nariadenia o LULUCF a nariadenia o spoločnom úsilí, aby sa im tak podarilo dosiahnuť stanovené ciele. V prípade prírodných katastrof, ako sú lesné požiare, zaručí členským štátom kompenzáciu osobitný mechanizmus flexibility.
Zlepší sa monitorovanie, podávanie správ a overovanie emisií a odstraňovania uhlíka, čo umožní krajinám EÚ presnejšie sledovať pokrok pri dosahovaní svojich cieľov. Na tento účel sa budú viac využívať geografické údaje a údaje diaľkového snímania.
Ak krajiny EÚ nedosiahnu dostatočný pokrok, budú musieť prijať nápravné opatrenia. Nedodržanie pravidiel bude tiež sankcionované: 108 % emisií skleníkových plynov nad rámec rozpočtu tejto krajiny na roky 2026 – 2029 bude pripočítaných k jej cieľu na rok 2030. Komisia predloží správu o pokroku najneskôr šesť mesiacov po prvom globálnom hodnotení podľa Parížskej dohody, aby sa zabezpečilo splnenie cieľov EÚ. V prípade potreby predloží Komisia aj ďalšie legislatívne návrhy.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca Ville Niinistö (Zelení/ESA, FI) po hlasovaní uviedol: „Za posledné desaťročie sa záchyt CO2 v EÚ znížil. Tento právny predpis zabezpečí, že aj sektor využívania pôdy prispeje k riešeniu klimatickej krízy, keďže teraz máme ambicióznejší cieľ ako aj lepšie údaje, prísnejšie požiadavky na podávanie správ a väčšiu transparentnosť, pričom do roku 2025 sa plánuje revízia predpisu. Okrem toho sa tento právny predpis po prvýkrát zaoberá naraz biodiverzitou a klimatickou krízou a od členských štátov bude vyžadovať dodržiavanie zásady „nespôsobiť významnú škodu“.
Ďalší postup
Text nariadenia musí ešte formálne schváliť Rada (ministrov) EÚ. Do platnosti vstúpi dvadsať dní po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Súvislosti
Revidované právne predpisy o zmene, využívaní a obhospodarovaní pôdy a lesov (LULUCF) sú súčasťou balíka „Fit for 55 v 2030″. Ide o plán EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s európskym klimatickým predpisom.
