EuropskeNoviny.sk
Nové pravidlá znížia škodlivé emisie z priemyselných zariadení a veľkých chovov ošípaných a hydiny s cieľom chrániť ľudské zdravie a životné prostredie.
Parlament prijal dohodu s členskými štátmi o revízii smernice o priemyselných emisiách (IED) 393 hlasmi za, 173 bolo proti a 49 sa hlasovania zdržalo, a nové nariadenie o portáli pre priemyselné emisie 506 hlasmi za, 85 členov hlasovalo proti a 25 sa hlasovania zdržalo.
Priemyselné zariadenia
Nové pravidlá stanovia povinne najprísnejšie dosiahnuteľné úrovne emisií pre príslušné odvetvia. S cieľom bojovať proti nedostatku vody sa environmentálne ciele stanú povinnými pre spotrebu vody. Pokiaľ ide o odpad, efektívne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a využívanie surovín, ciele budú stanovené v rámci rozsahu a pre nové techniky budú orientačné.
Revidovaná smernica o priemyselných emisiách sa teraz bude vzťahovať aj na zariadenia ťažobného priemyslu (bane) a veľké zariadenia na výrobu batérií.
Farmy na chov hospodárskych zvierat
Spoluzákonodarcovia sa dohodli na rozšírení opatrení smernice o priemyselných emisiách na chov ošípaných s viac ako 350 dobytčími jednotkami. Poľnohospodárske podniky, ktoré chovajú ošípané extenzívnym alebo ekologickým spôsobom a vo vonkajšom priestore značné obdobie roka, sú vylúčené. Pokiaľ ide o hydinu, smernica sa uplatňuje na farmy s viac ako 300 dobytčími jednotkami nosníc a na farmy s viac ako 280 dobytčími jednotkami krmných kurčiat. V prípade fariem, v ktorých sa chovajú ošípané aj hydina, bude limit 380 dobytčích jednotiek.
Komisia do 31. decembra 2026 posúdi, či je potrebné ďalej riešiť emisie z chovu hospodárskych zvierat, a to aj z hovädzieho dobytka, a doložku o reciprocite s cieľom zabezpečiť, aby výrobcovia mimo EÚ spĺňali požiadavky podobné pravidlám EÚ pri vývoze do EÚ.
Účasť verejnosti, pokuty a kompenzácie
Transparentnosť a účasť verejnosti v súvislosti s udeľovaním licencií, prevádzkou a kontrolou regulovaných zariadení sa zlepší, pretože Európsky register uvoľňovania a prenosov znečisťujúcich látok sa zmení na portál EÚ o priemyselných emisiách, kde budú mať občania prístup k údajom o všetkých povoleniach EÚ a miestnych znečisťujúcich činnostiach.
Spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá, môžu čeliť sankciám vo výške najmenej 3 % ročného obratu prevádzkovateľa v EÚ za najzávažnejšie porušenia. Krajiny EÚ poskytnú občanom, ktorých sa nedodržiavanie pravidiel dotkne, právo požadovať náhradu škody na zdraví.
Vyhlásenie spravodajcu
Po hlasovaní spravodajca Radan Kanev (EPP, Bulharsko) povedal: „Dnešné hlasovanie ukazuje odhodlanie Parlamentu dosiahnuť ciele Zelenej dohody o nulovom znečistení a posilniť zdravie Európanov. Dokazuje tiež, že tieto ciele možno dosiahnuť bez toho, aby sa podnikom a najmä európskym poľnohospodárom vytvorila dodatočná administratívna záťaž. Hlasovanie zdôrazňuje, že poslanci chápu dôvody protestov farmárov.“
Ďalší postup
Pred uverejnením v Úradnom vestníku EÚ a nadobudnutím účinnosti o 20 dní neskôr musí zákon prijať aj Rada. Členské štáty budú mať potom 22 mesiacov na dosiahnutie súladu s touto smernicou.
Súvislosti
Smernica o priemyselných emisiách je hlavným nástrojom EÚ regulujúcim znečistenie ovzdušia, vody a pôdy z priemyselných zariadení vrátane intenzívnych chovov dobytka, ktoré môže viesť k zdravotným problémom, ako je astma, bronchitída a rakovina. Reguluje tiež tvorbu odpadu, využívanie surovín, energetickú efektívnosť, hluk a prevenciu nehôd.
Táto legislatíva reaguje na očakávania občanov v súvislosti so zásadou znečisťovateľ platí, urýchľuje ekologickú tranzíciu a podporuje ekologickejšie výrobné procesy, ako je vyjadrené v návrhoch 2 ods. 2, 3 ods. 1, 11 ods. 1 a 12 ods. 5 Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Vzhľadom na rôzne nezmysly, ktoré končiaca Komisia vymýšľa v snahe o reguláciu poľnohospodárov, považujem za dôležité, že do revidovaného znenia smernice o priemyselných emisiách neboli zahrnuté aspoň chovy dobytka. Smernica sa má zameriavať na priemyselné produkčné jednotky a nie ohrozovať sebestačnosť členských krajín z hľadiska úrovne ich živočíšnej výroby.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Priemyselné emisie zásadným spôsobom prispievajú k otepľovaniu planéty, zhoršeniu zdravia aj Slovákov a Sloveniek a prehlbovaniu klimatickej krízy. Som preto za opatrenia, ktoré tieto emisia znížia. Sú tiež súčasťou balíka Fit for 55, ktorý som v minulosti podporil. Odkazuje na cieľ EÚ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %, pričom tieto pravidlá sú dôležité aj pre modernizáciu nášho priemyslu a našej ekonomiky, ktoré potrebujú priestor a čas pripraviť sa na nové a jasné podmienky.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Poľnohospodárstvo je jediný sektor, okolo ktorého sa našľapuje veľmi opatrne pri téme znižovania emisií. Dôvod potvrdzujú nedávne masívne protesty poľnohospodárov. Aj preto sa táto legislatíva napokon netýka chovateľov dobytka, ale len ošípaných a hydiny. Za dôležité považujem, aby európski chovatelia nestratili konkurencieschopnosť, pretože vlastná sebestačnosť v produkcii potravín je kľúčová úloha v čase zhoršujúcej sa geopolitickej situácie.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Čistý vzduch, čistá pitná voda a zdravá pôda nemajú byť len nejaké frázy. Preto je dôležité, aby priemysel používal najmodernejšie dostupné technológie, ktoré zabraňujú znečisteniu pôdy, vody alebo ovzdušia. A to v celej Európe, teda aj na Slovensku. Náš priestor pre život sa nesmie stať skanzenom starých priemyselných technológií, za ktoré budeme platiť cenu v naším zdravím a zdravím našich detí v podobe chronických alebo onkologických ochorení. A to v situácii, keď existujú riešenia pre priemysel, ktoré znečisťovaniu dokážu účinne predchádzať.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Uznávam potrebu regulovať činnosť znečisťujúcich podnikov tak, aby sme si primerane chránili čistotu a kvalitu nielen ovzdušia a atmosféry, ale aj vody a pôdy. A vítam, že smernica, ktorá sa takýmto znečistením zaoberá, je podľa Európskeho dvora audítorov v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Nie je však jasné, podľa akých kritérií bol zoznam regulovaných podnikov tvorený. Tak hrozí, že sa verejnej kontrole vyhnú podniky, ktoré tvoria veľké znečistenie. Verejná kontrola je obmedzená takisto tým, že nemusia byť zverejňované podklady, na základe ktorých dostali regulované podniky povolenie.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Ako som už zdôraznila mnohokrát, zelené politiky nesmú ísť na úkor našej konkurencieschopnosti a zahlcovať náš priemysel a najmä našich farmárov zbytočnou byrokraciou. Oceňujem, že finálna pozícia neukladá povinnosti v rámci tejto smernice chovateľom hovädzieho dobytku, avšak myslím si, že celkovo poľnohospodárstvo a chov zvierat mali byť citlivejšie zvážené a zachovať status quo aj vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu ako aj sociálnu a ekonomickú situáciu našich poľnohospodárov.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Dohoda o revízii smernice o priemyselných emisiách a jej rozšírení na ďalšie odvetvia ponúka príležitosť na pozitívnu zmenu, pokiaľ ide o zníženie znečistenia a ochranu ovzdušia, vody a pôdy a tým aj zdravia občanov. Tento návrh poskytuje európskemu priemyslu právnu istotu, je ambiciózny, pokiaľ ide o znečistenie ovzdušia a vody, a v neposlednom rade prináša väčšiu transparentnosť. Považujem za prelomové najmä opatrenia týkajúce sa odškodnenia. Taktiež vítam penalizáciu nezákonného znečistenia s odrádzajúcimi sankciami. Je to silný signál, že v EU je ochrana životného prostredia a zdravie občanov na prvom mieste. Spolu s revíziou smernice o priemyselných emisiách bude portál priemyselných emisii vo svojej modernejšej, transparentnejšej verzii zohrávať kľúčovú úlohu pri plnení očakávaní občanov, pokiaľ ide o netoxické životné prostredie a prístupnosti informácií pri riešení problému znečistenia pri zdroji.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Potrebujeme si stanoviť pravidlá prevencie a tiež kontroly znečisťovania vody, pôdy a ovzdušia v priemysle. Jasné pravidlá pomôžu nie len ochrane životného prostredia v celospoločenskom záujme, ale tiež poctivým podnikateľom pred ich nekalou konkurenciou. Pravidlá sa tiež zaoberajú prevenciou havárií, využívaním surovín, energetickou účinnosťou, či stupňom hluku.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Nové pravidlá stanovujú efektívnejšie limity znečistenia a poskytujú priemyslu jasné usmernenie k investíciám do účinného znižovania emisií. Cieľom EÚ je do roku 2050 znížiť emisie a znečistenie na úroveň, ktorá už nebude škodlivá pre ľudské zdravie. Obzvlášť ma teší, že sa do smernice na môj návrh dostal povinný rámec na lepšie hospodárenie s vodou v priemysle: aby sa predišlo jej nadmernému využívaniu a kládol sa dôraz na kumulatívne efekty znečistenia. Získavame tak lepší nástroj na ochranu vôd a nádej, že ekologické katastrofy ako tie na Odre či Slanej sa v budúcnosti nebudú opakovať.“
