EuropskeNoviny.sk
Systém obchodovania s emisiami by sa mal podľa poslancov zreformovať a rozšíriť tak, aby stimuloval priemyselné odvetvia k znižovaniu emisií a investíciám do nízkouhlíkových technológií.
Európsky parlament prijal svoju pozíciu k revízii systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) 439 hlasmi za, 157 proti a 32 sa hlasovania zdržalo. Voľba nasledovala po rozprave na plenárnom zasadnutí 7. júna. Poslanci sú presvedčení, že ETS je jadrom európskej klimatickej politiky a viedol k významnému zníženiu emisií, keďže cena emisií skleníkových plynov je stimulom pre hospodárske subjekty, aby znižovali svoje emisie a investovali do nízkouhlíkových technológií.
Urýchliť dekarbonizáciu priemyslu prostredníctvom ETS I
Parlament chce zvýšiť celkovú ambíciu Komisie a ešte výraznejšie znížiť emisie v rámci ETS sektorov. Cieľ preto posunul zo 61 % na 63 % do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005. To sa má dosiahnuť ďalším jednorazovým znížením množstva kvót v obehu v celej EÚ v kombinácii s postupným zvýšením ročnej redukcie kvót do konca roka 2025 na 4,4 %, od roku 2026 na 4,5 % a od roku 2029 na 4,6 %.
Parlament chce zaviesť systém bonus-malus s cieľom stimulovať subjekty s najlepšími výsledkami a inovácie tak, že najúčinnejšie zariadenia v odvetví získajú dodatočné bezodplatné kvóty. Tí, ktorí nezrealizujú odporúčania energetických auditov alebo certifikovaných energetických systémov, alebo nezavedú plán dekarbonizácie pre svoje zariadenia prídu o časť, či dokonca o všetky svoje bezplatné kvóty.
Ako Parlament niekoľkokrát požadoval, ETS by sa mal rozšíriť aj na námornú dopravu. Poslanci chcú od roku 2024 pokryť 100 % emisií z vnútroeurópskych trás a medzi rokmi 2024 a 2026 50 % emisií z mimoeurópskych trás z EÚ a do EÚ. Od roku 2027 by sa emisie zo všetkých jázd mali pokryť na 100 % s možnými výnimkami pre krajiny mimo EÚ, v prípade ktorých by sa pokrytie za určitých podmienok mohlo znížiť na 50 %. Poslanci tiež žiadajú zahrnutie aj iných emisií skleníkových plynov ako CO2, napríklad oxidov dusíka. 75 % príjmov z obchodovania s námornými kvótami formou aukcie sa vloží do Fondu pre oceány na podporu prechodu na energeticky efektívny a voči zmene klímy odolný námorný sektor EÚ. Parlament chce tiež zahrnúť spaľovanie komunálneho odpadu do systému ETS od roku 2026.
Bezodplatné kvóty pre sektory v rámci CBAM majú do roku 2032 zaniknúť
Bezodplatné kvóty v rámci ETS sektorov, na ktoré sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciacj (CBAM) by sa mali postupne od roku 2027 rušiť a do roku 2032 by mali úplne zaniknúť. Parlament chce, aby bol mechanizmus do tohto roka už v plnej prevádzke, pričom je to o tri roky skôr, ako navrhovala Európska komisia. Bezplatné kvóty by sa mali znížiť na 93 % v roku 2027, 84 % v roku 2028, 69 % v roku 2029, 50 % v roku 2030, 25 % v roku 2031 a 0 % v roku 2032.
Nový ETS II pre komerčné budovy a dopravu
Samostatný nový systém obchodovania s emisiami pre distribúciu pohonných hmôt pre komerčnú cestnú dopravu a budovy sa zriadi od 1. januára 2024 – o rok skôr, ako navrhla Komisia. S cieľom zabrániť tomu, aby občania museli znášať dodatočné náklady na energie, by obytné budovy a súkromná doprava nemali byť zahrnuté do nového systému ETS pred rokom 2029. To je zároveň jediný bod, ktorý ešte musí byť dôkladne posúdený Európskou komisiou a upravený v novom legislatívnom návrhu, ktorý schváli Rada ministrov a Parlament. Poslanci tiež navrhujú zaviesť cenový strop vo výške 50 EUR, aby sa v prípade, že priemerná cena kvót v ETS II prekročí tento strop pred rokom 2030, uvoľnilo 10 miliónov kvót z trhovej stabilizačnej rezervy. Príjmy z obchodovania formou aukcie so 150 miliónmi kvót v rámci ETS II sa sprístupnia pre Sociálny klimatický fond na pomoc nízkopríjmovým rodinám.
Cielená solidarita a podpora nových technológií
ETS bude vytvárať príjmy, ktoré sa použijú ako podpora zelenej transformácie prostredníctvom rozvoja technológií, ktoré prispievajú k úsporám energie a zdrojov a k znižovaniu znečistenia. Parlament chce, aby sa presne vymedzený podiel príjmov z aukcií v rámci ETS použil ako vlastný zdroj a všeobecný príjem do rozpočtu EÚ. EÚ aj členské štáty musia vynaložiť všetky svoje príjmy z ETS (I + II) na opatrenia v oblasti ochrany klímy alebo na zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov, ktorých uplatnenie by negatívne ovplyvnila zelená transformácia.
Parlament podporuje návrh Komisie týkajúci sa Modernizačného fondu na zlepšenie energetickej efektívnosti a modernizáciu energetických systémov v menej bohatých členských štátoch. Z fondu by sa mohli financovať aj cezhraničné projekty so zapojením pohraničných regiónov s nízkym rastom, ktoré by inak neboli oprávnené na financovanie. Parlament tiež trvá na tom, že oprávnené čerpať tieto finančné prostriedky by mali byť len členské štáty, ktoré prijali právne záväzné ciele na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a opatrenia na postupné ukončenie používania všetkých fosílnych palív. Prístup k fondu by mal byť okrem toho podmienený aj dodržiavaním zásad právneho štátu.
Parlament takisto výrazne navýšil veľkosť Inovačného fondu (ktorý bude premenovaný na Klimatický investičný fond) podporujúci inovácie v oblasti technológií, ktoré významne prispievajú k dekarbonizácii ETS sektorov.
Vyhlásenie spravodajcu
Po hlasovaní spravodajca Peter Liese (EPP, DE) uviedol: „Dnes je veľkým dňom pre klímu. Znížime štyrikrát viac emisií skleníkových plynov ročne ako od roku 1990 dodnes. Každý, kto investuje do zmierňovania zmeny klímy, bude podporovaný, ale tí, ktorí chcú naďalej znečisťovať, budú mať ťažké časy. Budeme chrániť pracovné miesta a robiť všetko, čo je potrebné na záchranu našej planéty pre naše deti a vnúčatá.“
Ďalší postup
Parlament je teraz pripravený začať rokovania s členskými štátmi.
Súvislosti
ETS je súčasťou balíka Fit for 55 v roku 2030, ktorý je plánom EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 v súlade s európskym klimatickým predpisom.
