emisie
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Fit for 55: nulové emisie CO2 pre nové osobné automobily a dodávky v roku 2035

Europarlament v rámci klimatického balíka „Fit for 55″ odsúhlasil nové ciele znižovania emisií CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá.

Plénum pomerom hlasov 340 (za): 279 (proti): 21 (zdržalo sa hlasovania) odobrilo dohodu vyjednávačov Európskeho parlamentu a Rady o revidovaných emisných normách CO2 pre nové automobily a dodávky. Uvedené normy sú v súlade s ambicióznejšími klimatickými cieľmi EÚ.

Nové právne predpisy stanovujú cestu k nulovým emisiám CO2 pre nové osobné a ľahké úžitkové vozidlá v roku 2035, pričom cieľom pre celý vozový park EÚ je znížiť emisie CO2 produkované novými automobilmi a dodávkami o 100 % v porovnaní s rokom 2021. Priebežné ciele zníženia emisií do roku 2030 predstavujú 55 % v prípade automobilov a 50 % v prípade dodávok.

Nariadenie počíta aj s ďalšími dôležitými opatreniami:

·  Komisia do roku 2025 predloží metodiku hodnotenia a vykazovania údajov o emisiách CO2 počas celého životného cyklu osobných automobilov a dodávok predávaných na trhu EÚ. V prípade potreby ju podloží aj legislatívnymi návrhmi.

·  Do decembra 2026 bude Komisia monitorovať rozdiely medzi emisnými limitmi a údajmi o skutočnej spotrebe paliva a energie, predloží správu o metodike úpravy špecifických emisií CO2 konkrétnych výrobcov a navrhne vhodné následné opatrenia.

·  Výrobcom, ktorí v príslušnom kalendárnom roku vyrobia len malé množstvo vozidiel (1 000 až 10 000 nových osobných automobilov alebo 1 000 až 22 000 nových dodávok), možno udeliť výnimku až do konca roka 2035. Na tých, ktorí zaregistrujú menej ako 1 000 nových vozidiel ročne, sa pravidlá naďalej nevzťahujú.

·  Aktuálne platný mechanizmus stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami (tzv. ZLEV) odmeňuje výrobcov, ktorí predajú viac vozidiel s emisiami nižšími než 50 g CO2/km, ako sú napríklad elektrické vozidlá a vysokovýkonné plug-in hybridy, a to tým, s nižšími cieľmi zníženia emisií CO2. Tento mechanizmus sa však upraví tak, aby zodpovedal očakávaným trendom predaja. Na obdobie 2025 až 2029 je referenčná hodnota pre vozidlá ZLEV stanovená na úrovni 25 % pre predaj nových osobných automobilov a 17 % pre nové dodávky. Od roku 2030 však bude táto forma stimulov zrušená.

·  Počnúc koncom roka 2025 bude Komisia každé dva roky uverejňovať správu, v ktorej bude hodnotiť pokrok smerom k bezemisnej cestnej mobilite.

Vyhlásenie spravodajcu

Spravodajca Jan Huitema (Renew, NL) uviedol: „Toto nariadenie podnecuje výrobu vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami. Zahŕňa ambicióznu revíziu cieľov na rok 2030 a cieľ nulových emisií na rok 2035, ktorý je rozhodujúci pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Tieto ciele vnášajú do automobilového priemyslu prehľadnosť a stimulujú inovácie a investície pre výrobcov automobilov. Nakupovanie a používanie automobilov s nulovými emisiami bude pre spotrebiteľov lacnejšie, pričom sa urýchli vznik trhu s ojazdenými vozidlami. Udržateľné jazdenie sa tak stane dostupným pre každého.“

Ďalší postup

Po záverečnom hlasovaní v pléne bude musieť text formálne schváliť aj Rada EÚ. Krátko nato bude zverejnený v Úradnom vestníku EÚ.

Súvislosti

Komisia 14. júla 2021 v rámci balíka „Fit for 55″ predložila legislatívny návrh na revíziu výkonových emisných noriem CO2 pre nové osobné automobily a ľahké úžitkové vozidlá. Cieľom návrhu je prispieť k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy na roky 2030 a 2050, priniesť výhody občanom a stimulovať inovácie v oblasti technológií s nulovými emisiami.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Návrh úpravy emisných noriem pre nové osobné autá a dodávky nadväzuje na ambície Európskej únie v oblasti klímy, ktoré smerujú k cestnej doprave s nulovými emisiami už v roku 2035. Okrem určovania pevného termínu pre ukončenie výroby automobilov so spaľovacím motorom, ktorý navyše možno v súčasnosti vnímať ako veľmi predčasný, považujem za potrebné predovšetkým predstavenie financovania na zaistenie spravodlivej transformácie v automobilovom priemysle, a to tak aby nedošlo k ohrozeniu či už existujúcich, ako aj novo vznikajúcich pracovných miest.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „V Európskom parlamente budem hlasovať za prijatie nových emisných noriem pre osobné vozidlá a ľahké úžitkové vozidlá s nulovými emisiami od 2035. Podporím tak výsledok dohody s členskými krajinami, ku ktorému sa prihlásilo aj Slovensko. Automobilky u nás potrebujú jasné a predvídateľné pravidlá, aby mohli úspešne fungovať ďalej. Som rád, že sa budú sledovať emisie CO2 počas celej životnosti automobilov a že nové emisné normy budú stimulovať inovácie vedúce k nižším emisiám. Je dôležité, že Európska komisia bude priebežne sledovať, ako sa darí vlastníkom, firmám a výrobcom pri približovaní sa k tomuto cieľu. Musíme zabezpečiť, aby boli vozidlá s nulovými emisiami cenovo dostupné pre všetkých, a to aj na Slovensku.“

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Ak chce EÚ byť skutočným lídrom v prechode na elektromobilitu, musíme posilniť svoju odolnosť a strategickú autonómiu. V opačnom prípade totiž líderstvo na ďalšie desaťročia prenechávame globálnym hráčom ako Čína, Japonsko alebo USA a ocitneme sa v situácií, keď zameníme jednu závislosť za druhú. Takýto ambiciózny prechod na výrobu iba batériových elektromobilov do roku 2035 bude veľkou výzvou nielen pre veľké automobilky, ale najmä pre oveľa zraniteľnejších dodávateľov naviazaných dnes na výrobu áut so spaľovacím motorom. Tento prechod si bude vyžadovať masívne investície, rekvalifikáciu a udržateľné podnikateľské plány a musí sa uskutočniť už v tomto desaťročí, ovplyvnenom vojnou na Ukrajine a zvyšovaním cien energií. Verím, že v roku 2035 budeme v situácií, keď sa vďaka sprievodným opatreniam, vývoju nových technológií si auto na batériu bude môcť dovoliť naozaj každý a nielen ľudia s vyššími príjmami.“

Viac..  R. Metsola: Schengenský priestor nebude úplný, kým nebude zahŕňať aj Rumunsko

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Rozhodnutie parlamentu potvrdzuje to, kam priemysel už aj tak smeruje. Elektroautá sú už teraz súčasťou budúcnosti. Potrebujeme sa zamerať na rozvoj nabíjacej siete na Slovensku, aby nám zvyšok Európy neutiekol pred nosom. Zároveň však, čo je podľa mňa dôležitejšie, je zamerať sa na úplnú transformáciu dopravy. Mnohí ľudia sa už teraz rozhodli, že auto vlastne vôbec nepotrebujú, či už so spaľovacím alebo elektrickým motorom. Naše mestá, ale aj celá krajina potrebuje kvalitnejšiu a lepšie prepojenú verejnú dopravu, bezpečné cyklocesty, a alternatívy, ako je napríklad systém zdieľaných áut.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Boj proti klimatickej zmene je najväčší projekt ľudstva, kofinancovaný z verejných zdrojov. Preto sa aj najviac musíme sústrediť na jeho efektívnosť. Prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov je šľachetný cieľ, cestou elektromobility by však bol dosahovaný extrémne draho (v porovnaní s alternatívnymi riešeniami), a preto s návrhom zakázať v celej Únii, dokonca v krátkom horizonte, predaj nových áut so spaľovacím motorom nemôžem súhlasiť. Kým odstránenie jednej tony emisií CO2 cez systém kupovania emisných povoleniek stojí necelých 100 eur, prechodom na bezemisné autá stojí to isté až desaťkrát viac. Emisie znižujme, ale tam, kde je to najefektívnejšie.“

Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Od roku 2035, všetky osobné automobily uvedené na trh majú byť vozidlá s nulovými emisiami. Ide o ambiciózny cieľ, ktorý je súčasťou dosiahnutia klimatickej neutrality, avšak predstavuje veľkú výzvu pre výrobcov týchto automobilov. Pevne dúfam, že automobilky v krajine akou je Slovensko, ktoré už investujú nemalé finančné zdroje do dekarbonizácie a taktiež sa vyrovnávajú s infláciou a dôsledkami energetickej krízy sa budú vedieť so sprísnenými emisnými normami vysporiadať.“

Miroslav Radačovský (NI, SK) uviedol: „Nulové emisie pre budúcnosť života v Európe sú nevyhnutné. Kardinálnou otázkou budúcej klimatickej čistej Európy je zjednodušene povedené čo roztočí turbíny na výrobu elektrickej energie. Fosílne palivá nie, plyn možno až po „porážke“ Ruska a ovládnutí jeho prírodných zdrojov, vietor a slnko nie je dostačujúce. Jediný spôsob je jadrová energia. Investovať do bezpečných jadrových elektrárni s kombinácii so slnkom, vodou a vetrom je podľa môjho názoru je jediná cesta ku klimatickej čistej Európe.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Podporujem ochranu klímy a znižovanie záťaže na životné prostredie. Ekologické reštriktívne obmedzenia však musia ponúkať aj dostupné riešenia pre ďalší bežný život občanov a fungovanie malých a stredných podnikateľov. Všetky tieto ciele je možné spolu dosiahnuť len v prípade masívnej podpory technologických inovácií.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Všeobecným cieľom tohto návrhu je prispieť k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050, no ľudia toto opatrenie pocítia aj cez lepšiu kvalitu ovzdušia, nášho zdravia a životného prostredia. Cestná doprava je najväčším zdrojom znečistenia ovzdušia v mestách. Rovnako chceme poskytnúť občanom finančné výhody vyplývajúce z rozsiahlejšieho využívania bezemisných vozidiel, a podnietiť inovácie v oblasti technológií s nulovými emisiami, či stimulovať zamestnanosť v EÚ. Pre Slovensko je obzvlášť dôležité aby boli vyčlenené prostriedky pre rekvalifikáciu zamestnancov v automobilovom priemysle. Počas celého legislatívneho procesu som na túto kritickú požiadavku upozorňoval a som rád, že je reflektovaná aj vo výslednej podobe tohto významného opatrenia.“

O mam

Odporúčame pozrieť

I. Štefanec: Minister Takáč má farmárov počúvať, nie na nich podávať trestné oznámenia

Farmárske združenia pokračujú vo svojich protestoch pred ministerstvom pôdohospodárstva aj dnes. Minister pôdohospodárstva a rozvoja …

Consent choices