EuropskeNoviny.sk
Na konferencii OSN o zmene klímy COP28, ktorá sa začne 1. decembra v Dubaji, vyzve Európska únia všetky zmluvné strany, aby urýchlene prijali opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov v tomto desaťročí a dodržiavali záväzky, ktoré prijali v rámci Parížskej dohody s cieľom obmedziť zmenu klímy na menej ako dva stupne a snažiť sa o 1,5 °C.
Predsedníčka von der Leyenová sa 1. – 2. decembra zúčastní na Svetovom samite o opatreniach v oblasti klímy, na ktorom sa oficiálne otvorí konferencia COP28. Dňa 1. decembra bude v pavilóne EÚ hostiteľkou podujatia na vysokej úrovni zameraného na podporu trhov s uhlíkom v súlade s Parížskou dohodou, za účasti Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Svetovej obchodnej organizácie, ako aj úvodného podujatia pre prelomové projekty v oblasti energetiky v rámci partnerstva EU-Catalyst a podujatia o partnerstve pre spravodlivú energetickú transformáciu s Vietnamom. Predsedníčka von der Leyenová oficiálne oznámi 2. decembra globálny záväzok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti spolu s predsedníctvom COP28 s cieľom strojnásobiť kapacitu inštalovaných obnoviteľných zdrojov energie a zdvojnásobiť opatrenia v oblasti energetickej účinnosti do roku 2030. Bude mať prejav aj na samite najväčších znečisťovateľov, bude prítomná na úvodnom podujatí iniciatívy na urýchlenie transformácie uhoľného odvetvia (Coal transition Accelerator) ako aj na okrúhlom stole na tému globálneho hodnotenia implementačných prostriedkov a prednesie oficiálne vyhlásenie EÚ na plenárnom zasadnutí spolu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom.
Od 6. decembra bude komisár pre oblasť klímy Wopke Hoekstra viesť rokovaciu skupinu EÚ vo formálnom rozhodovacom procese COP28. Konferencia COP28 bude vyvrcholením prvého globálneho hodnotenia v rámci Parížskej dohody, čo je moment pre všetky zmluvné strany, aby preskúmali dosiahnutý pokrok a potrebné opatrenia na nápravu nášho smerovania k bezpečnejšej klíme a na podporu cieľov Parížskej dohody. EÚ bude nabádať všetkých partnerov, aby sa dohodli na globálnych cieľoch v oblasti energetiky zameraných na urýchlenie postupného vyraďovania fosílnych palív bez znížených emisií v rámci rastúcich globálnych ambícií v oblasti zmierňovania zmeny klímy. Medzi ciele rokovaní EÚ patrí:
- strojnásobenie celosvetovej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov a zdvojnásobenie miery zlepšenia energetickej účinnosti do roku 2030,
- dosiahnutie dohody o postupnom vyraďovaní fosílnych palív bez znížených emisií,
- zabezpečenie, aby spotreba fosílnych palív dosiahla vrchol pred rokom 2030,
- postupné rušenie dotácií na fosílne palivá, ktoré neriešia energetickú chudobu ani spravodlivú transformáciu.
V globálnom hodnotení sa musí stanoviť aj jasné očakávanie, že zmluvné strany začnú okamžite pracovať na cieľoch na obdobie po roku 2030, a teda na znížení všetkých skleníkových plynov v celom hospodárstve tak, aby sa zabránilo zvýšeniu teploty o 1,5 °C a dosiahla emisná neutralita svetového hospodárstva do polovice storočia. Rokovací tím Európskej únie bude okrem toho nástojiť na neodkladnom plnení súčasných záväzkov, aby ambiciózne vyhlásenia nezostali len slovami, ale premenili sa na konkrétne kroky. Jedným z nich by mal byť pokrok v plnení pracovného programu v oblasti zmierňovania zmeny klímy s cieľom naliehavo zintenzívniť úsilie o zmiernenie zmeny klímy a jeho dosiahnutie v tomto desaťročí.
V otázke adaptácie na zmenu klímy je EÚ odhodlaná dosiahnuť jasný pokrok pri plnení globálneho cieľa v oblasti adaptácie. Riešenia blízke prírode zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní adaptácie na zmenu klímy a zachovaní biodiverzity v súlade s globálnym rámcom pre biodiverzitu po roku 2020, ktorý bol podpísaný minulý rok.
V otázke strát a škôd bude EÚ naďalej hľadať účinné riešenia v snahe naplniť rozmanité potreby zraniteľných krajín na celom svete, ktoré čelia dôsledkom zmeny klímy. EÚ sa bude snažiť využiť impulz z nedávnej dohody o fonde pre straty a škody. EÚ je odhodlaná sprevádzkovať fond so širokou základňou darcov a pripravená prevziať vedúcu úlohu, pokiaľ ide o príspevky do neho v kontexte ambicióznych výsledkov konferencie COP28 týkajúcich sa aj zmierňovania zmeny klímy.
Budeme spolupracovať s rozvinutými krajinami s cieľom zabezpečiť, aby zvýšili príspevky na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy tak, aby sa naďalej plnil ročný cieľ vo výške 100 miliárd USD. V roku 2022 prispela EÚ na verejné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy rekordnou sumou 28,5 miliardy EUR (približne 30 miliárd USD). Z predbežných údajov OECD celkovo vyplýva, že cieľ vo výške 100 miliárd USD bol v roku 2022 splnený, ale rozvinuté krajiny budú musieť naďalej zvyšovať svoje príspevky, aby sa zabezpečila globálna klimatická neutralita na začiatku druhej polovice tohto storočia.
Komisia usporiada takmer 100 sprievodných podujatí v pavilóne EÚ v Dubaji. Budú venované širokej škále otázok v oblasti klímy, ako sú napríklad ochrana biodiverzity a obnova prírody, energetická bezpečnosť a zelená transformácia, ekologická doprava, trhy s uhlíkom, udržateľné financovanie, potravinová bezpečnosť a zabezpečenie zásobovania vodou či výskum a inovácie. Niekoľko členov kolégia komisárov sa zúčastní na týchto a iných podujatiach v rámci konferencie COP28, vrátane výkonného podpredsedu Maroša Šefčoviča (1. – 6. decembra), podpredsedníčky Dubravky Šuicy (8. decembra), komisára Johannesa Hahna (2. – 3. decembra), komisára Janeza Lenarčiča (3. decembra), komisárky Kadri Simsonovej (3. – 5. decembra), komisára Virginijusa Sinkevičiusa (9. decembra). Ich úplné programy budú k dispozícii online tu.
Súvislosti
V rámci Parížskej dohody dosiahnutej v roku 2015 sa 194 krajín dohodlo, že predložia vnútroštátne stanovené príspevky, ktoré predstavujú ich individuálne ciele zníženia emisií. Spoločne by mali tieto sumy prispieť k udržaniu priemernej globálnej zmeny teploty pod 2 °C a čo najbližšie k hodnote 1,5 °C do konca tohto storočia. Správy Medzivládneho panelu OSN o zmene klímy z roku 2022 varovali, že svet dosiahne oteplenie o 1,5 ºC v dvoch nasledujúcich desaťročiach a že ekologickej katastrofe zabránia len okamžité drastické obmedzenia emisií oxidu uhličitého. Takýto nárast teploty by mal mimoriadne škodlivé účinky, ktoré by predstavovali existenciálnu hrozbu.
Európska únia je svetovým lídrom v klimatických opatreniach. Od roku 1990 svoje emisie skleníkových plynov znížila o 32,5 %, pričom jej ekonomika zároveň narástla o viac ako 60 %. Vďaka Európskej zelenej dohode, ktorú predstavila v decembri 2019, EÚ ďalej zvýšila svoje ambície v oblasti klímy: zaviazala sa dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Tento cieľ sa stal právne záväzným po prijatí a nadobudnutí účinnosti európskeho klimatického predpisu v júli 2021. V ňom sa stanovuje aj priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 55 %. EÚ túto cieľovú hodnotu na rok 2030 oznámila UNFCCC v decembri 2020 ako svoj vnútroštátne stanovený príspevok v rámci Parížskej dohody.
V roku 2021 EÚ predstavila balík návrhov, ktorými chce formovať svoju politiku v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby sa do roku 2030 dosiahlo aspoň 55 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov. Keďže väčšina týchto návrhov už bola v plnej miere prijatá, EÚ a jej členské štáty sa zamerali na vykonávanie týchto politík s cieľom pokročiť v zelenej transformácii. Európska únia 16. októbra predložila aktualizáciu svojho vnútroštátne stanoveného príspevku s cieľom preukázať, že je na ceste k prekročeniu svojho zníženia emisií skleníkových plynov o 55 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Podľa odhadov Komisie povedie úplné vykonávanie právnych predpisov „Fit for 55“ k zníženiu o 57 %. Ďalšie kolo vnútroštátne stanovených príspevkov by sa malo predložiť do roku 2025 na zníženie emisií po roku 2030.
Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy má zásadný význam pre podporu zraniteľných komunít, aby sa mohli chrániť pred následkami zmeny klímy, ako aj pre podporu udržateľného hospodárskeho rastu. Rozvinuté krajiny sa zaviazali, že v rokoch 2020 až 2025 zmobilizujú každý rok celkovo 100 miliárd dolárov na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, aby pomohli najzraniteľnejším krajinám, a najmä malým ostrovným štátom v ich úsilí o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. EÚ je najväčším darcom: jej príspevok stabilne narastá a približuje sa zhruba tretine cieľovej sumy. Ostatné darcovské krajiny teraz musia zintenzívniť svoje úsilie a pokryť súčasný deficit.
